Keď učenie deti baví

Ako dosiahnuť, aby deti bažili po vedomostiach a chceli vedieť stále viac... viac... viac? A hlavne, aby ich to naozaj bavilo? Pomerne jednoducho. Stačí ich zaujať tým, čo majú naozaj rady a prepojiť to s informáciami, ktoré do nich chceme dostať, alebo, o ktoré sa zaujímajú ony.

Deti sú vo svojej podstate prirodzene zvedavé. VŠETKY. To ale neznamená, že ak im budeme rozprávať nezáživné fakty, zapamätajú si ich. Záujem sa môže časom zmenšovať... Ich túžbu po informáciách je preto potrebné pestovať, udržiavať, zväčšovať, aby nezanikla... Ako na to vám dnes s Miškom poradíme. Možno práve tento spôsob sa osvedčí aj u vás. Tak sa na to poďme pozrieť...

My sme si tento spôsob vymysleli okolo 3 rokov a dodnes (6r predškolák) je to u Miška veľmi obľúbená forma dozvedania sa informácií z rôznych odvetví. 

Dôležité je, aby ste vybrali správnu VATU pre dané dieťa. Čo je vata? Vata bude práve ten príbeh okolo informácií, ktoré deťom ponúkame. Vata je veľmi dôležitá pre udržanie pozornosti dieťaťa. Pre zaujatie aj pre budúcu motiváciu požiadať nás o ďalšie zaujímavosti. Pretože keď dieťa zaujmeme, otvára sa v ňom tá schopnosť, ktorú voláme ŠPONGIA. Nasávajú informácie jedna radosť. Preto si musíme dávať pozor, čo do nich zasievame. Nebojte sa použiť kamoša Googla, aby ste si overili správnosť informácií alebo knihy. Koniec koncov tým dávate deťom jasnú správu - každý môže nevedieť (aj mama), máme nástroje, ako vedieť a každý sa môže naučiť tieto nástroje bezpečne a správne používať. Nádhera.

A teraz už poďme na to.

VATA - naša vata sú MIMOZEMŠŤANIA. Dobre vidíte. Používame jednoduché príbehy o mimozemšťanoch, ktorí k nám do bytu chodia po zotmení, keď my sme už v posteli... aby sme ich nevideli. Šmejdia nám po byte a učia sa rôzne veci. Zisťujú, že sedačka nie je trampolína, cestujú prstom po glóbuse, pijú vodu zo záchodovej misy, pozerajú telku, čítajú si naše knihy, sprchujú sa v dreze, učia sa na čo slúži handra, žufanka, topánky, gitara... všetko čo máme doma... 

Vaša vata môže byť rozprávková víla, čarodejnícky učeň, dinosaurus, ktorý sa omylom dostal do budúcnosti, alebo ktokoľvek iný, pokojne aj dve malé zvedavé deti Peťko a Klárka, ktoré našli čarovný kamienok, s ktorým sa môžu premiestňovať do rôznych kútov sveta počas spánku...

Takto sa to teda celé začalo. 

No neostalo iba pri našej domácnosti a mimozemšťania sa vybrali na prieskum okolia, zistili niečo o autách (dokonca mali menšiu búračku), stromoch, kvetoch, škôlke aj škole, cestovali do praveku, do Afriky či do Francúzska. Oboznámili sa s množstvom vecí a zvierat, ľudských zvykov, pravidiel, dokonca sa učili aj matematiku, písať a čítať... Občas sa rozprávajú o svojom domove a cestovaní vesmírom...

Miško si sám vyberá, čo sa chcú mimozemšťania dozvedieť o našej planéte, o našich domovoch, o zvieratách, krajinách, veciach, ľuďoch, vynálezoch, stavbách atď... Čím je straší, tým zaujímavejšie témy si vyberá a keď práve nemá nápad, ale veľmi chce počúvať o mimozemšťanoch, nechá ma, aby som tému vybrala ja...

Príbehy nikdy nemáme pripravené vopred, takže je nutná dávka kreativity a improvizácie. To nám ale umožňuje príbeh kedykoľvek zastaviť a rozvinúť tému, ktorej sa venujeme, alebo dokonca príbeh totálne odbočiť na inú koľaj a venovať sa téme novej.

Naši mimozemšťania sú šesnásti (lebo je to Miškove obľúbené číslo), ale nechodia k nám vždy všetci. Sú medzi nimi deti aj dospeláci a majú schopnosti zmenšovať sa, meniť sa na veci, ľudí a zvieratá, vedia sa teleportovať kamkoľvek na Zemi, ale musia vopred vedieť kam sa chystajú (napr podľa mapy alebo glóbusu) a otvárať aj to, čo je zamknuté... počas rozprávania im môžu pribúdať špeciálne vlastnosti, lebo príbeh sa rozprávaním tvorí a mení... samozrejmosťou je aj cestovanie v čase oboma smermi...

Naši mimozemšťania majú vesmírnu loď a vesmírny počítač, kotrý pozná odpovede na všetky otázky. Tam sa dozvedajú o rôznych veciach, aj tých najbežnejších ako je napríklad žufanka. Takže keď nájdu nejaký predmet, najskôr skúšajú na čo by mohol byt. Žufanka sa im zdá vhodná na odpaľovanie loptičiek, lebo cestou necestou narazili na obrázky golfu. Tak to skúsili v našej obývačke, ale veľmi to nešlo. Prišiel rad na mimozemský počítač a ten im povedal pravdu - naberačka na polievku... a vysvetlil im ako sa používa, že môže byť z rôznych materálov, a že kedysi ľudia používali kuchynské náčinie, ktoré si vyrezali z dreva... ale dnes už je pohodlnejšie používať plast či kov... Ak téma materiálov dieťa zaujme, môžeme hovoriť o ich výrobe, pevnosti ale aj o možnosti recyklácie...

Jedno obdobie mal Miško veľmi rád mimozemšťanov v Afrike, kotrí sa menili na rôzne zvieratá a učili sa o ich živote priamo v ich koži... Prešli sme si aj veľmi intenzívnym obdobím dinosaurov, predmetov v domácnosti a svet okolo nás, kde mimozemšťania navštevovali po nociach ihriská, obchody, školy a škôlky a podobne... Dokonca si zahrali aj v divadle.

Miška veľmi baví aj to, keď po sebe mimozemšťania zanechajú spúšť a on sa ráno budú s tým, že to musí skontrolovať. Raz nám vytopili kúpeľňu, inokedy skrivili lampu pred domom a podobne. Samozrejme, že kvôli príbehom nevytápam byt ani nekrivím pouličné osvetlenie. Miško má na to vysvetlenie - nakoniec sa rozhodli to prečarovať do pôvodného stavu, aby sme sa o nich nedozvedeli, lebo by ich vedci pochytali a robili by na nich pokusy. Naši mimozemšťania sú niečo ako naši imaginárni priatelia, takže ak by na to prišlo, chránime ich a postaráme sa, aby sa včas dostali do bezpečia svojej materskej planéty, ktorej názov si nepamätám :)

And that's all folks!