Miškovi som čítala už keď bol v mojom bruchu (začala som s tým asi v 4 - 5 mesiaci tehotenstva)... nie že by som verila tomu, že tak získa lásku ku knihám ešte skôr, ako sa narodí, skôr šlo o čas, ktorý som trávila iba s ním... samozrejme okrem hladkania cez moje brucho, spevu (často falošného) a hojdania toho gigantického brucha, v ktorom si môj Mikelenón spokojne kopkal priamo do môjho močového mechúra vždy, keď som hojdať prestala... bol to náš spoločný čas... tak, ako ho mávame aj teraz, keď už je, skoro dva roky, z môjho brucha úspešne vonku...
Dnes vám predstavím sériu knižiek, ktoré sme čítali od tehotenstva po jeden rok, nedajte sa ale pomýliť, mnohé z nich čítame dodnes a k niektorým sa možno ešte radi vrátime... zima vraj bude dlhá...
2. keď sa Miško narodil, začali sme tradične leporelami z textilu a plastu, tie už doma nemáme (a ja som našla jednu starú fotku, tak aspoň tú vám sem dám), ale bavili nás oboch prevelice... hlavne tie, kde bol aspoň v náznaku príbeh, alebo obrázky nejako súviseli (farma, morský svet, tvary a podobne), vtedy som mu totiž vedela z týchto knižiek robiť krátke príbehy, a tie on žral aj s navijákom... najradšej mal šuštiacu textilnú knižku so zvieratkami, kde sme sa učili spolu napodobňovať prvé zvuky zvierat (samozrejme ja som ich už poznala, aj keď pri žirafe si vždy uvedomím, že ani ja neviem všetko)...
3. naše mláďa sa narodilo na začiatku januára, keď pršalo a mrholilo... a toto bol náš knižný favorit niekoľko mesiacov, a môj vlastne stále je... Miško už ju však do rúk berie pomenej a výraznejšie sa zaujíma o literatúru s bohatšími ilustráciami... ale nepredbiehajme... Žabiatko je klasika s rozpačitým koncom, ale aj poučným príbehom o tom, že deti nemáme strašiť, že ich zjeme (tradičná výchova má tento model hry s dieťaťom hlboko zakorenený) lebo nám jedného dňa uskočia...
tieto knižky nazývam svojtka style (čítaj svojtkastajl, že), pohyblivé interaktívne knižky, ktoré zaujmú najmenších, ale vhodné sú aj pre neskorší vek, kedy sa deti učia rozprávať a rozpoznávať určité veci, tvary, čísla a podobne... knižky dotykové a hudobné sa tiež hodia do tejto kategórie, dotýkať sa huňatého kožúška ovečky, alebo zistiť, aký zvuk vydávajú zvieratá v lese... toto je čítanie pre najmenších, ktoré baví a rozhodne buduje pozitívny vzťah ku knihám...
5. klasika môže byť
6. čítanie krátkych príbehov
7. Modlitbičky
na stránkach bookdepository.com som objavila sériu knižiek o malej Lulu v angličtine... zatiaľ máme iba dve, ale uznajte, tá ponuka je naozaj bohatá a zaujímavá... Lulu a jej hovienko, obed, Viannoce, Lulu v ZOO, Lulu a oblečenie... mrknite na to... tieto knižky sú dotykové aj s posúvacími a otváracími okienkami... mne osobne sa veľmi páčia a do našej kolekcie pribudnú časom isto ďalšie...
knižka so zvukmi dopravných prostriedkov... najdôležitejšie na každej zvukovej hračke či knižke je, aby sa dala vypnúť (ako napríklad táto), aby sa vám nestalo, že sa v noci vašim bytom rozšteká pes z drevenej puzzle vkladačky, alebo vám začne vyhrávať traktor s melódiou Old MacDonald (true story)
túto knižku sme dostali ešte než sa Miško narodil (a potom ešte raz, takže máme dve) a ja som sa veľmi tešila, až ju budem čítať Miškovi a budeme si spolu pozerať obrázky a učiť sa krátke básničky o zvieratkách... a teda o tom kniha je, o zvieratkách podľa abeceby a v rýmoch... na konci knižky sú aj hádanky a nie všetky zvieratká, ktoré v nej nájdete, sú také tie bežné zvery... Miško si obľúbil gazelu, mne je sympatický uškatec... ilustrácie v tejto knihe sú jedny z najkrásnejších...

keďže ju aktuálne neviem nájsť, s fotkou pomohol strýčko gúgl... tak o tejto je reč... je to kniha kníh detského sveta a fantázie z mojich detských čias...
Miško (Mikelenón, ako ho familiárne volám iba ja a je to moja najobľúbenejšia jeho prezývka) bude mať o 2 mesiace dva roky a v jeho knižnici je už 80 kníh (bolo ich viac, ale nie všetky sa zachovali, alebo sme ich posunuli ďalej, či vrátili)... s každou prišiel do kontaktu, no nie každá mu zatiaľ učarovala... tie najobľúbenejšie si isto necháme, niektoré posunieme ďalej, lebo knihy by nemali stáť v knižnici, ak nie sú čítané... a my s Miškom navštívime čoskoro knižnicu a budeme si knižky požičiavať... kým však tak urobíme, budeme knihy nakupovať a to vo veľkom... lebo kníh nikdy nie je dosť (rovnako ako topánok, kabeliek, šiat a kvalitných podprseniek)... a na dnes je to už naozaj všetko... dobrú noc priatelia...
iva
#kniha #knihy #mojaercenzia #citamesdetmi #citamespolu #citamesi
#detskeknihy #mamablog #mama #sommama #citaniejelaska
Comments
Post a Comment