Výchova nevýchovou... ako som začala s kurzom nevýchovy a prečo...

Som si istá, že každý dokáže vychovať dieťa...

Čím si už taká istá nie som je, či to dokáže každý, seba nevynímajúc, naozaj v prospech dieťaťa.

Nezlomiť jeho potenciál, nestratiť jeho dôveru, nenaprogramovať mu hafo zbytočných strachov...

Jednou z mojich, nie celkom dobrých vlastností, je snaha po dokonalosti... nie je to úplne lipnutie a dokonca sa to neprejavuje v každej oblasti môjho života, ale tam kde sa to prejavuje, vnímam to skôr ako nedostatok, než cnosť... s touto, a inými vlastnosťami a skúsenosťami, nadobudnutými presvedčeniami, strachmi a modelmi správania, v malom batôžku na chrbte, som sa stala matkou...

Občas som v snahe o dokonalosť padala na hubu skôr, ako to bolo nutné, občas som všetkých okolo vnímala, ako najneschopnejších ľudí na svete (veď to moje dieťa ani držať nevedia tak, aby mu potenciálne neublížili)... a čas plynie...

Som už o čosi pokojnejšia, spokojnejšia, menej vystresovaná, viac si materstvo užívam a na mnohé moje perfekcionistiské dogmy som sa dávno vykašľala... a predsa je tu voľajaké "ale", čo mi to celé špatí... a stále som to len JA, to ale... nikto iný, na koho by som hodila zodpovednosť, oprášila si rameno a povedala "to on/a"... že zo mňa zase hovorí len tá, po dokonalosti bažiaca matka? možno... a možno ma táto sebareflexia dohnala k tomu, že som si povedala STAČÍ... idem to skúsiť inak... a tak som tu dnes, po týždni s (5 týždňovým) kurzom výchova nevýchovou...

Bod číslo 1. pre mňa nesmierne podstatné zistenie - je to menej o výchove, či nevýchove a viac o mne, o tom, ako pristupujem nie len k dieťaťu, ale aj k životu, iným ľuďom a situáciám...

Bod číslo 2. nejdem meniť svoje dieťa, a nejdem meniť ani pohľad naň, pretože ten sa stotožňuje s tým, ako dieťa vníma práve nevýchova... idem meniť seba, svoj postoj k sebe, svoje potreby, svoje správanie... vlastne som už začala... takže mením sa... mením sa kvôli sebe a mením sa kvôli nim, ľuďom, na ktorých mi naozaj veľmi záleží...

Bod číslo 3. prvý týždeň mi dal jednu pridanú hodnotu kurzu, a tou je, že už len samotným prihlásením sa do kurzu (a zaplatením nemalého kurzovného), som začala viac premýšľať, menej rozprávať a konať v prospech nás... v prospech seba, syna, muža, v prospech mojich blízkych... pripomína mi to nutnosť, začať chodiť do fitka, aby som sa viac a pravidelne hýbala, jednoducho, kým si za to nezacvakám, nič z toho nebude... taká som, takto to evidentne potrebujem a svoje skúsenosti nadobúdam práve cez poznanie, omakanie si, vyskúšanie a informácie, ktorým verím... a výchova nevýchovou mi dáva zmysel, a čo viac... ona naozaj funguje... 

V kombinácii s 21 dňovou výzvou o hojnosti, ktorú aktuálne absolvujem, denne počúvam meditácie a plním malé úlohy k tejto téme, mám pocit, že veci do seba zaklapli... CVAK. Pretože to, čo potrebujem zo všetkého najviac, je práve moja vnútorná rovnováha...

A viete čo bol ten moment, kedy som si povedala, že idem do toho? Že si ten kurz zaplatím a prejdem ním a skúsim to? Jedno free video, ktoré mi chodia mailom z nevýchovy, kde sa hovorí o tom, že pohár sebaovládania nie je bezodný... že sebaovládanie nie je nevyčerpateľné... a že presne to je ten dôvod, prečo majú rodičia občas pocit, že to jednoducho nezvládajú... že detské scény naberajú na intenzite, že sa s ním na ničom nedá dohodnúť... a pritom to bývalo také pohodové dieťa... nuž tak preto, milí moji, preto som sa rozhodla ja, že to skúsim... pretože mi občas naozaj tiekli nervy, pretože občas som mala pocit, že sama robím scény aj preto, že ráno vyšlo slnko, pretože už som sa na seba nevedela pozrieť do zrkadla, ako som sa na seba hnevala za to, že dokážem prasknúť a vyletieť na kohokoľvek, kedykoľvek a pre čokoľvek... a poviem vám pravdu, vôbec som nevedela, že sebaovládanie nie je nevyčerpateľné... myslela som si, že som zlá mama, zlá žena, zlá dcéra aj zlá kamoška...

Prvý týždeň mám za sebou, či úspešne, to ukáže až čas... zatiaľ sa nám spolu s Miškom celkom dobre darí, ale hlavne sa darí mne, ovládať sa a nebúchať ako šampanské... a to je pre mňa najdôležitejšie... byť viac v pohode, byť tu pre nich, pre tých mojich... byť taká, aká som, nie taká, akou ma robí únava a vyčerpanosť... pozerať sa na svet s väčším nadhľadom, s väčšou láskou a vášňou... 

Mám rada zdanlivo krátkodobé projekty... ale som na začiatku... na začiatku cesty späť k sebe...

pekný večer

iva

#nevychova #vychova #mamablog #blog #sebareflexia #kurznevychova