PREŽILI SME VŠETCI...
...a to považujem za najdôležitejší bod celej dovolenky. Či to bolo skvelé? Bolo to dokonca najskvelejšie, o tom som sa už zmienila na instagrame. Či to bolo náročné? Áno, bolo to aj náročné, ale...
1. oddýchli sme si o čosi viac, ako kedykoľvek za posledných 19 mesiacov
2. hádali sme sa podstatne menej, lebo sme boli oddýchnutí o čosi viac, ako za posledných 19 mesiacov
3. bolo tam more a slnko a kde je more a slnko, tam nemôže byť zle...
4. boli sme v skvelom zložení a to je pre dobrú dovolenku tiež nesmierne dôležité
5. na dovolenke si človek viac dovolí, ale aj má vyššiu toleranciu k nedokonalostiam prostredia, počasia, náladám osadenstva...
Boli sme v Chorvátsku, v dedinke Privlaka, neďaleko Ninu a asi 15km severne od Zadaru. Na odporúčanie ohľadom pieskových pláží a výrazne kids friendly prostredia, sme zvolili práve túto destináciu. Či sme mohli voliť lepšie, to už je dnes jedno, no predsa vám prinášam malú recenziu, ako to vidím ja...
Náš dom stál cca 50m od mora, bol to nový apartmánový dom, kde sme mali k dispozícii dvojizbový apartmán s celkovou rozlohou okolo 55m2. Dve malé rodinky s 1.5r deťmi. Stačilo to tak akurát, no viac úložného priestoru by som uvítala... Vstup do mora v našom okolí bol klasický chorvátsky, kamene, kamienky, skaly... väčšinou ostré a pre deti nie úplne ideálne, aj keď v topánkach do vody sme dali aj tieto miesta celkom v pohode...
O kus ďalej, stále v príjemnej vzdialenosti od nášho ubytovania, sme mali mestskú pláž. Tá bola síce piesková, ale bola škaredá, väčšinou preplnená a akási ušmudlaná... Po okolí sa povaľovali mačky a taniere so zvyškami večere (ako ich potrava), taký mrdníček... Zotrvali sme tam zo dva dni, ale boli to len také krízové riešenia, keď sa ochladilo a keď sme boli leniví...
Na opačný smer od domu bolo pláží viac, kamenisté, kamienkové aj pieskové... a predsa sme si celkom nevybrali, že by nám bolo na niektorej naozaj dobre... najviac som ako mínus vnímala to, že pláže boli maličké a ľudí na nich bolo priveľa a boli akési neútulné a špinavé... A okrem iného, na pobreží pred časom rástol príjemný borovicový lesík, ako som si to pamätala z detstva, no ten bol polámaný vetrom, strhané polámané stromy a konáre nik neodpratal a tak to pôsobilo veľmi smutne...
Aby ste si ale nemysleli, že si tu budem len sťažovať, tak už sa blížim k pozitívnym správam... Časť posádky bola na tomto mieste o 3 týždne skôr, ako my ostatní a okolie dokonale prešmejdila... a našla pre nás takmer úplne súkromnú krásnu pieskovú pláž s útesom ako z púšte... Jej jedinou nevýhodou bola nedostupnosť kočíkom a poobede nulová možnosť skryť sa pred slnkom, takže sme tam nemohli ísť na celý deň, nosili sme tam decká v nosičoch, lenže moje dieťa v nosiči od určitej doby nespáva a zároveň denný spánok vyžaduje (v kočíku), takže sme šli alebo na pol dňa, alebo najlepší tato na svete zbehol po kočík, ja som dieťa dopravila k ceste, tato pokočíkoval, dieťa si pospalo, no a potom tato priviedol dieťa na okraj cesty, ja som ho šupla do nosiča a hybaj na pláž a obetavý tato odniesol kočík späť na ubytko... no a nosili sme si slnečník... a bolo to super...
Boli sme pozrieť aj pláž v Nine, pieskovú, veľkú, s možnosťou najesť sa a napiť sa priamo na pláži, požičať si vodný bicykel a rôzne iné atrakcie... tiež s možnosťou požičať si lehátka a slnečník za 100kn na deň, dokonca tam bolo aj ihrisko a na brehu bolo snáď milión mušličiek... a predsa sme sa vďačne vrátili na našu takmer súkromnú pláž bez občerstvenia, tieňa a prístupnosti s kočíkom... a to práve preto, že sme tam boli väčšinou sami... deckám sme tam okrem opaľovacieho krému a rukávnikov vláčili aj hračky do vody a piesku a boli šťastné prešťastné a to aj z mála...
Keď sa nám mierne ochladilo, dali sme si výlet do Zadaru. Tam sme s kúpaním nepočítali a užili sme si deň inak... Hoci obed ako užívanie si veľmi nevyzeral a decká v ten deň nespali denný spánok a na milej nálade im to teda nepridalo... matky chvíľami na pokraji nervového zrútenia začali popíjať alkohol... A veru urobili najlepšie ako mohli... Keď sme sa všetci ako tak najedli, prebalili riťky a pokúsili sa o uspatie ratolestí, vykašľali sme sa na to a vzali sme deti do "zábavného parku" na prímorskej promenáde... znie to tak honosne, ale bolo to len pár atrakcií pohromade, ktoré nám, mamám, zachránili krky... decká si užili aj deň bez vody a vďaka vynechanému dennému spánku, naše mláďa zaspalo už na ceste domov o 19 hodine, čo nám prinieslo veľmi dlhý pokojný večer... ono totiž všetko "zlé" je na niečo dobré, aj keď sa to nemusí tak javiť od samého začiatku... všakže.
Na dovolenke, ako to už u nás väčšinou vychádza, muž oslavoval narodeniny. Nehovorte mu to, ale trošku som na to zabudla a na túto skutočnosť som sa nepripravila vopred, takže sme museli improvizovať, aby sme mu pripravili prekvapenie a poviem vám, vďaka super kamošom, to vyšlo na 1*... a keďže som na celú udalosť zabudla, a ospravedlnením mi je iba starostlivosť o dieťa, ktorá zhltla môj harddisck aj pamäťovú kartu, ešte som si naňho v to ráno narodeninové aj dobre nahučala... keďže som ale stvora uvedomelá, aj keď žiaľ občas opozdená, ospravedlnila som sa a pokúsila som sa o nápravu, ako som len najlepšie vedela...
Stravovanie na dovolenke bolo mierne pod priemerom, alebo možno mierne pod očakávania rodiča, matky, ktorej na stravovaní záleží... cestoviny, ryža, pšeno, mäso, ovocie, zelenina (minimálne), zmrzliny, nanuky a pizza... keď to takto zhrniem, vôbec to nebolo zlé, len niektoré dni boli povedzme slabšie na kvalitu, o to však výdatnejšie na kvantitu... Varili sme si sami, boli sme na obede v Zadare, čo bola celkom nálož a potom u nás v Privlake na večeri, no a tá dopadla tak, že naše divé tvory neobsedeli na mieste dokonca ani vtedy, keď jedli... Aj tak sme si najlepšie varili sami, aj keď to znamenalo žiadne ryby a morské potvory, ktoré na dovolenke milujem, hoci počas roka ich nejem... a nabudúce by som šla opäť do samostravovania sa, ktoré nelimituje ani časom, ani priestorom a už vôbec nie ponukou jedál...
Kapitola sama o sebe boli nanuky a zaslúžia si svoj odstavec. Deti, len čo sa ráno zobudili a opustili svoje lože, pokrikovali nanuk nanuk, znelo to asi takto na-NUK! na-NUK! Vyrábali sme im ovocné domáce nanuky. BiO eko RAW mega tuti bombastické... až som im ich závidela...
Melónový na-NUK! červený melón odkôstkovaný + vidlička - popučiť a zamraziť v nanukovej forme
Slivkovo jablkový na-NUK! povariť slivky s nastrúhaným jablkom + vidlička - popučiť a zamraziť v nanukovej forme
Banánovo čučoriedkový na-NUK! s jogurtom + vidlička - popučiť a zamraziť v nanukovej forme
Malinový na-NUK! s nastrúhaným jablkom + vidlička - popučiť a zamraziť v nanukovej forme
- začali sme až v polovici pobytu, čo bola škoda, ale na druhej strane úplne im to stačilo... ešte dnes mláďa, ráno, už zo zvyku, na mňa vykrikovalo na-NUK!
A týmto by som recenzovanie a spomínanie na príhody z dovolenky ukončila... Nech si nespomeniem na niečo, čo som vytesnila, alebo tak podobne... Knihu som si priniesla tam a aj späť neprečítanú, spala som o málo viac, ako doma, ale veľmi to bolo cítiť a po návrate domov som ako bonus dostala +7 dní mužovej dovolenky a jeho pomoc v domácnosti aj s mláďaťom...
Zbytočnosti, ktoré som pobalila ma prekvapili... nebolo ich veľa...
1. plávacia vesta, nakoľko sme nakoniec nešli na výlet loďou
2. oblečenie pre malého, konkrétne kraťasy, keďže behal takmer stále nahý, skoro všetko sme priniesli čisté, teda až na tričká, tie pošpinil kvalitne
3. hračky - deti sa síce aj hrali s hračkami, ale tak minimálne, že sme ich mohli pokojne vziať o polovicu menej
4. knižky - čítali sme asi 3x, žiadny veľký záujem, takže nabudúce zase tak o polovicu menej knižiek
No a čo som naopak mohla vziať a nevzala som?
1. sitko do kuchyne - naozaj mi nič iné nechýbalo...
2. no dobre, možno ešte karty, ale aj tak sme sa po večeroch vykecávali a karty nám nebolo treba...
Dovolenka s deťmi má celkom inú príchuť, ako tá single, slobodná a bezzáväzková, kedy jediné, čo človek potrebuje, je suchá posteľ a bez všetkého ostatného si poradí... Či je lepšia alebo horšia, to sa porovnať nedá, pre mňa rozhodne tá najlepšia, akú som kedy zažila, ale je to veľmi subjektívne tvrdenie, podložené faktom, že mi každé ráno moje milované dieťa spievalo do ucha "mama hopa, Hanka, pači tam"... v preklade, mama vezmi ma za Hankou, chyť ma a vezmi ma tam... hm... áno, často to bolo pred siedmou hodinou rannou a áno, stále si stojím za tým, že pre mňa to bola tá najlepšia dovolenka.
Teraz si už užívam ochladenie a chlebík s vajíčkovou pomazánkou made by my best chlap na svete a poberiem sa ja veru spať... majte sa priatelia... najbližšia minidovolenka nás čaká už čoskoro, ale ja mám pre vás jeden prekvapkový post, ktorý by som rada napísala a publikovala pred odchodom. Prezradím len toľko, že sa týka rodičovstva... veď ako inak :).
yw
Comments
Post a Comment