Cestovná horúčka

Veľmi rada cestujem, cestovala som sama už nespočetne veľakrát... Milovala som ten adrenalín, šum v ušiach pri vzlietaní a následné upadnutie do kómy až do momentu, kým sme nezačali pristávať... alebo ten pocit, či neprespím svoju zastávku pri ceste vlakom alebo autobusom. 

Vždy som dbala na prípravu a minimalizáciu predcestovného stresu, tzv. cestovnej horúčky. Najdôležitejší bol plán a balenie. Itinerár som si bežne chystala mesiac vopred, dopĺňala som zaujímavé miesta, ktoré nesmiem na svojich cestách minúť, kalkulovala som s časom pri hľadaní najlepších miest na ubytovanie... Samostatnou kapitolou prípravy na cestovanie a minimalizáciu stresu, bolo práve balenie... Asi nikdy som nebalila neskôr, ako 5 - 7 dní vopred... dokonca boli výlety, kedy som bola "predbalená" dva týždne pred odchodom... Dôvodom bolo, na nič nezabudnúť a mať kompaktnú batožinu, premyslieť či potrebujem na 30 dní 10 alebo 13 tričiek... Nikdy som nepočítala s nákupmi na mieste, ak by som niečo zabudla... Isto to o mne mnoho vypovedá... o mojej organizovanosti a potrebe mať plán...

Časy, kedy som si cestovala kedy a kam sa mi zachcelo, tie sú na teraz minulosťou a ja dúfam, že aj budúcnosťou, nie sú však mojou prítomnosťou. Teraz som mama a môj život sa zmenil... Nie úplne, ale dosť podstatne... Okrem iného sa, po prvé spomalil a zrýchlil zároveň (samozrejme úplne opačne, ako som bola zvyknutá a ako mi to vyhovovalo)... no a po druhé sa stal nenaplánovateľný... dobré životné lekcie pre plánovača, ktorý si plánuje aj to, kedy si urobí plány... ha...

Dovolenku pri mori sme síce naplánovali, ale tak trochu (v mojom svete) o päť minút dvanásť, teda asi pred dvoma mesiacmi. Požiadavky na dovolenku s deťmi, hlavne tú prvú, sa radikálne líšia od požiadaviek, kedy som bola bezdetná voľnomyšlienkárka, ktorá potrebovala ku kvalitnej dovolenke čistú posteľ. Takže sme hľadali dlho, ale našli sme.

Prvé dni po potvrdení ubytovania, som zháňala detské veci, bez ktorých sa určite na dovolenke (na tej prvej s dieťaťom) nedá prežiť... napríklad rukávniky, opaľovacie krémy a spreje a neoprénové oblečenie do vody... ale aj plávacia vesta, topánočky do vody a bazénik, keby sa mláďaťu nepozdávalo more... tiež lieky na základné detské ťažkosti a zdravé snacky do auta aj k vode... no a potom som už len čakala... a čakala... kým príde deň, kedy bude už dovolenka dosť blízko na to, aby som mohla začať baliť... 

Ten deň prišiel včera a ruka v ruke si pricválal s obrovskou... ako to nazvať... trémou? Skrátka aj s tou horúčkou, alebo skôr nevoľnosťou. Aby som upresnila, odchádzame dnes v noci a ja som začala baliť včera. VČERA. Naozaj... Viete prečo? Ja som mala stále dojem v tom mojom novom spomaleno zrýchlenom mama svete, že ideme na dovolenku o týždeň neskôr, takže keď som sa spamätala, bol naozaj najvyšší čas úsporne pobaliť seba a dieťa. A stravu. NA PRVÝKRÁT.

A viete čo? Ono to hádam dopadlo aj lepšie, ako inokedy... máme síce na aute strešný nosič, ale predné sedadlo ostalo prázdne... a aj priestor nad kufrom za zadnými sedadlami... a to berieme aj kočík... tlieskam si pomyselne, zatiaľ čo chlapi spia vo vedľajšej izbe.

Nervozita ma síce neopúšťa a už teraz viem, že budem o pol štvrtej od muža pýtať pohárik pálenky, ktorý mi asi pre istotu nenaleje (nebudem šofér), ale ani mi to veľmi neprekáža, pretože s nervozitou a cestovnou horúčkou sa pridružila aj ďalšia nezvyčajnosť, moja bdelosť... únava je preč a ja mám nutkanie svoj stres vypísať... ostatne takto som to robila už od nepamäti... vypísať sa so stresu, strachov a obáv, pocitov a myšlienok, to som robila od čias, kedy som sa naučila písať... grafomanka.

Teším sa na dovolenku aj s gučou v hrdle, aj s vetrom a dažďom za oknami (aktuálne) a hlavne sa teším na to, že si ideme užívať ničnerobenie... pardon stáleniečorobenie, veď máme dieťa, však...  ale hlavne všetci spolu.

#dovolenka #cestovanie #travel #travelwithkids #cestujemesdetmi #mamablog #blog #cestovnahorucka